Na Orave zaznamenávajú alarmujúci výskyt smrteľného ochorenia. Výskumníci a zdravotníci zamierili do Zuberca, kde odoberali biologické vzorky od miestnych ľudí. Creutzfeldtova-Jakobova choroba postupne ničí mozog a človeku dokáže v priebehu niekoľkých mesiacov vziať pamäť aj schopnosť pohybu. V súčasnosti sa jej nedá predísť a účinná liečba zatiaľ neexistuje. Nádej na zmenu však prináša výskum.
Počas víkendu zdravotníci na Orave urobili hromadný odber biologických vzoriek. Do výskumu sa zapojilo asi dvesto dobrovoľníkov.
Vzorky krvi, moču, sĺz či slín sú súčasťou rozsiahleho výskumu inak zriedkavého ochorenia, ktoré je na Orave mimoriadne časté.
„Čo sa týka Oravy, je tam minimálne 18-násobné zvýšenie výskytu tohto ochorenia v porovnaní so svetom,“ informovala vedúca Národného referenčného centra pre prionové choroby a pomalé vírusové neuroinfekcie na Slovenskej zdravotníckej univerzite Dana Žáková.
Creutzfeldtova-Jakobova choroba postupne poškodzuje mozgové tkanivo, ktoré nadobúda špongiovitú štruktúru.
„Strata pamäti, strata orientácie v priestore, závraty, poruchy chôdze, svalové zášklby – toto bývajú prvé príznaky,“ ozrejmila neurologička Katarína Tabačáková.
Ochoreniu na Orave sa v Správach venoval redaktor Erik Vrábel:
Účinná liečba zatiaľ neexistuje
Ochorenie má veľmi rýchly priebeh a pacienti mu podľahnú v priebehu približne pol roka. Účinná liečba zatiaľ neexistuje.
„Reálne sa vyvinuli tri rôzne lieky na liečbu prionových chorôb. Momentálne prebiehajú klinické štúdie s týmito liekmi,“ povedala Žáková.
V rámci výskumu vedci potrebujú zistiť, kedy sa choroba začína rozvíjať, aby ju dokázali odhaliť ešte pred prvými príznakmi.
„Prečo ochorie, prečo ochorie pred päťdesiatkou, prečo ochorie v deväťdesiatke? Prečo človek 90-ročný s mutáciou neochorie? Toto sú tie otázky, ktoré sú nezodpovedané,“ uviedla Tabačáková.
V minulosti sa totiž objavili aj hypotézy s ovčími mozočkami, ktoré boli na Orave tradičnou pochúťkou. „Možno si len ľudia spojili niečo, čo im dávalo logiku v tej chvíli, ale je tu veda, ktorá sa drží faktov,“ podotkla Tabačáková.
A tie hovoria, že zásadná je aj genetika, teda dedičnosť. „Svoju úlohu tam zohrávali aj príbuzenské väzby, ale naozaj Orava bola značne izolovaná od ostatného Slovenska. Táto mutácia sa tam skoncentrovala,“ dodala Žáková.
Výsledky odberov môžu pomôcť pri výbere ľudí pre budúce liečebné štúdie. Poznatky z Oravy využijú aj zdravotníci vo svete.
